Milan Zelinka sa narodil 22. marca 1942 v Igrame. Maturoval v roku 1959
na gymnáziu v Trnave a v rokoch 1959 - 1961 študoval na Štátnom
konzervatóriu v Bratislave. Štúdium však nedokončil a po absolvovaní
základnej vojenskej služby v roku 1963 sa zamestnal ako technik Štátnych
telefónnych ústrední v Montážnom podniku spojov v Bratislave.
Ako opravár - mechanik pobočkových telefónnych ústrední pôsobil so
skupinou montérov na montážach v Žiline, Ružomberku a v Humennom, kde sa
zoznámil so svojou budúcou manželkou. V polovici 60. rokov minulého
storočia sa usadil v obci Papín, neskôr v meste Humenné.
Súbežne s prácou montéra, a krátkodobo tiež pracovníka Štátnej inšpekcie
telekomunikácií, sa venoval aj literárnej tvorbe. Poviedky publikoval v
literárnych časopisoch Krok, Slovenské pohľady, Mladá tvorba či
Romboid.
Knižne debutoval zbierkou krátkych próz Dych (1972). Už v debute sa
prejavil ako výborný štylista a jeho textom nechýbal humor hraničiaci s
groteskou až absurdnosťou. Zmysel pre opis skutočnej reality dediny a
malomesta preukázal v nasledujúcej poviedkovej knihe Smädné srdce (1974)
či v novele Belasé ráno (1978).
Príbehy obyčajných ľudí pochádzajúcich prevažne z východoslovenského
regiónu tvoria základnú os Zelinkovej tvorby z 80. rokov minulého
storočia, ktoré reprezentujú prózy ako Slamienky z Makova (1980), Kvety
ako drobný sneh (1982), Mechanici (1983), Povesť o strýkovi Kenderešovi
(1985) a Z Havranieho dvora (1988).
Po politicko-spoločenských zmenách odštartovaných v novembri 1989 sa
Milan Zelinka na niekoľko rokov publikačne odmlčal. Do literatúry sa
vrátil novelou Krajina z roku 1993. Nasledovala ešte dlhšia prestávka,
po ktorej sa prezentoval knihou z roku 2005 Príbehy z Karpát.
O dva roky neskôr vydal jednu zo svojich najúspešnejších próz pod názvom
Teta Anula, za ktorú dostal cenu Anasoft litera aj Prémiu Literárneho
fondu.
Spoločenských zmien uplynulých desaťročí sa dotkol v knihe Rudenko
(2011), ktorej dej situoval do svojho rodného kraja. O rok neskôr vydal
spomienkovú humorne ladenú prózu Pristaš.
Životu a tvorbe umeleckej výšivkárky Márii Hollósyovej (1858 – 1945)
venoval knihu Frajlenka Hollóška (2013). Medzi Zelinkove esejistické
diela patrí kniha Na okraj kultúry, na okraj života (2019). V roku 2021
vydal ďalšiu zbierku poviedok Neblahé skutočnosti.